Janka Marková: Ako som sa stala „úsmeváčkou“

Vo Fortune pôsobím už rok aj pár mesiacov. Moje prvé kroky do tejto ubytovne na konci Dúbravky 577698_10201153847394273_717354552_nviedli presne na Valentína minulého roka. Ako vtedy čerstvo vyštudovaná psychologička som potrebovala čo najrýchlejšie získať prax a keďže som vždy chcela pracovať s deťmi, kontaktovala som Úsmev ako dar. Tu som sa dozvedela, že potrebujú dobrovoľníkov do nízkoprahového centra Fun club Fortuna. Moja dobrovoľnícka práca začala presne 14.2., kedy mali deti valentínsky večierok. 

A tak som sa spoznala s našimi deťmi ostatnými dobrovoľníkmi a rozhodla som sa, že sa stanem „úsmeváčkou“ – ako nás dobrovoľníkov deti volajú. Už si ani nepamätám, ako prebiehali moje prvé návštevy klubu, ale veľmi rýchlo som pochopila, že tieto deti potrebujú niečím zamestnať pozornosť. Tak som sa rozhodla, že na každý klub pripravím pre nich nejakú zaujímavú aktivitu. To sa mi zatiaľ darí, aj keď popri práci to je niekedy ťažké.

Raz som čítala, že ak chce niekto pracovať s deťmi, musí mať dušu dieťaťa. To o mne platí na sto percent. Rada sa s deťmi hrám, kreslíme si, chodíme na výlety, .. len keby toho času bolo trošku viac.. Na klub chodím dvakrát týždenne a pokiaľ mi do toho nič vážne nepríde, snažím sa byť v klube čo najviac. S deťmi sme si na seba zvykli a viem, že byť súčasťou ich života je nielen radosť, ale aj záväzok. Preto, aj keď mi cesta na Fortunu trvá 45 minút, chodím do klubu pravidelne. A aj keď som niekedy unavená, pocit keď sa ku mne deti rozbehnú, kričia moje meno, objímu ma a tešia sa, že som prišla, je na nezaplatenie.

Pracujem hlavne s malým deťmi od 4 do 12 rokov. Nie je to vždy jednoduché, ale keby to bolo jednoduché, asi by to bola nuda. Za ten čas čo navštevujem Fortunu mi tak prirástli k srdcu, že si neviem predstaviť, že by som jedného dňa už neprišla a nebola tu pre nich keď ma budú potrebovať.

Tak, vidíme sa v klube :)