Naj… prázdniny, alebo tábor úžasných

DSC00700BRATISLAVA, KRÁĽOVÁ PRI SENCI – V našom nízkoprahovom klube býva každý rok zvykom, že naše deti a mládež zoberieme v lete na týždenný tábor, aby aspoň na chvíľu odišli z málo podnetného prostredia. A ani tento rok nebol výnimkou. V  týždni od 16. do 22. júla sa 14 detí pod vedením 5 mladých a obetavých dobrovoľníkov – anjelov vybralo do zariadenia Včelárska paseka – skanzen, aby spolu strávili nezabudnuteľný týždeň plný  tých najlepších zážitkov.

Tohtoročným cieľom tábora bolo zmysluplné strávenie voľného času, prehlbovanie vzťahov medzi súrodencami a zároveň deťmi žijúcimi v komunite ubytovne. Zamerali sme sa aj na zdravie a zdravú výživu, ako aj na prehlbovanie rozvoja sociálnych zručností, spoločenských i hygienických návykov.

Náš dobrodružný tábor sa začal v sobotu o desiatej hodine kedy sme sa všetci stretli na Hlavnej železničnej stanici. Po zrátaní všetkých detí sme sa vybrali kúpiť cestovné lístky. Hoci nám hodnú chvíľu trvalo kým sme sa prelúskali k tomu aké lístky vlastne potrebujeme, stihli sme to načas a vo vlaku sme sedeli dobrú polhodinu pred jeho odchodom. Povykladali sme si batožinu, otvorili okno a podaktorí z nás si vybrali svoje raňajky. Je 10:59 a jazda osobným vlakom 4607 do Pustých Úľan sa začína. Vo vlaku panovala tá pravá táborová nálada, takže 40-minútová cesta nám ubehla ako voda.

DSC00615

Na stanici náš už čakal správca zariadenia so synom, ktorí nás a naše batožiny odviezli do zariadenia. Po niekoľkých minútach sa k nám pripojila aj Maťa, ktorá prišla do tábora vlastným autom. A keďže pred obedom sme mali ešte trošku času, vybrali sme sa na prehliadku areálu.

Počas obeda k nám zavítala naša Zuzuka Slezáková, ktorá nám z Úsmevu doviezla veci na tábor.

Po dobrom obede nasledovala prechádzka po okolí v rámci ktorej sme si pozreli aj Lúčny dvor a ubytovali sa na izbách. Počas prechádzky po areáli sme sa povozili na koníkovi a pozreli tu žijúce zvieratká.

DSC00628

Keďže v hlavnej budove boli okrem nás ubytovaní aj iní ľudia, niektorí z nás museli byť na jednu noc ubytovaní v jednej z chatiek. A kým sa niektorí z nás vybaľovali na izbách, Zuzka pripravovala krabicu na táborovú poštu.

Po večeri sme si spravili snem na ktorom sme sa dohodli na pravidlách tábora, pravidlách táborovej pošty, ako aj na programe na ďalší deň. Potom nasledoval voľný program, ktorí mnohí z nás využili hraním biliardu, šípiek, či stolného tenisu.

Prišla nedeľa. Po výdatných raňajkách sme si zbalili plavky, uterák, opaľovací krém, pitný režim a jedlo od pani kuchárky a pobrali sme sa do Jánoviec, odkiaľ sme sa s pomocou autobusu presunuli do okresného mesta Senec. Náš cieľ bol jasný – Senecké jazerá. Rozložili sme sa na trávnatej ploche, ponatierali sa opaľovacím krémom a pobrali sme sa do vody. Vonku bolo teplo ako v peci a vodné osvieženie nám prišlo ako vhod. Kým väčšie deti plávali samy, menšie deti sme učili základom plávania. Počas dňa si však deti zaplávali aj na nafukovačkách a slnili sa na deke.

DSC00660

Najväčším lákadlom našich detí boli ako inak tobogány. S deťmi sa však povozili aj na vodných bicykloch a keďže vonku bolo poriadne horúco, dopriali sme si kofolové osvieženie. No aj napriek tomu nás slnko premohlo natoľko, že sme boli radi keď sme si okolo siedmej sadali na Včelárskej paseke na večeru. Po nej sme sa z chatky presťahovali do hlavnej budovy, aby sme bývali všetci pohromade. 

V pondelok dopoludnia sme s deťmi kreslili na dvere izieb obrázky, ktoré nás vystihujú. A potom to prišlo. Na neďalekej lúke v areáli sme si zahrali hru Šatky.

DSC00689

Po obede nás z objektívnych dôvodov opustila Maťa a na večer namiesto nej prišla Báška. Medzitým už bol ale celý areál na nohách, lebo sme hľadali poklad starého včelára. Deti boli rozdelené do dvoch družstiev a spolu s vedúcim prechádzali jednotlivými stanovišťami, kde získavali indície – slová z ktorých museli poskladať vetu, ktorá je cieľom k pokladu.

Ako to presne bolo? Poklad starého včelára sa pod pneumatikou ukrýva. My sme ten poklad našli, no nezobrali sme ho celý. Ak preto okolie Včelárskej paseky poznáte a tento odkaz rozlúštite, možno ten poklad nájdete.

DSC00700

Po večeri nám správca zariadenia spravil prednášku o živote včiel a previedol nás po okolí areálu. Okrem včelích úľov nám ukázal aj zvieratká a záhradku so zeleninou, z ktorej nám dovolil ochutnať.

Po večernom sneme nasledovala vytúžená opekačka. Pán správca nám pomohol založiť oheň, nachystal palice a mohlo sa začať opekať. Aby sme nemuseli dlho čakať na špekáčky, niektoré z nich nám teta kuchárka opiekla v trúbe. Ku dobrej opekačke patrí aj dobrá muzika. Správca zariadenia doniesol gitaru a začal nám hrať na želanie. No keďže sa strhla búrka, presunuli sme sa na chatu, kde náš gitarový koncert pokračoval ďalej. Počas včera odzneli nie len detské, ale aj ľudové, či country piesne. 

DSC00720

V utorok dopoludnia nám mladí ľudia z neďalekej komunity Čenakolo spravili prednášku o drogách a hľadaní správnej cesty nášho života. Po prednáške nasledovala ďalšia šatková hra, ktorá sa rovnako ako tá pondelková dá hrať iba vonku.

Po obede sme sa vybrali na návštevu Sibírskych tigrov. A keďže tigre boli od nás vzdialené viac ako sme pôvodne čakali, zaviezol nás k ním správca na aute.

DSC00762

Na večeru nás teta kuchárka prekvapila vynikajúcimi palacinkami s čokoládou a ovocím. Nuž a potom prišla na rad naša drahá diskotéka… Aj vďaka skvelej tanečníčke Nikol Rigovej sa tancovalo až do neskorého večera a pridal sa aj správca zariadenia.

Prišla streda, najdlhší deň nášho tábora. Keďže sme sa prebudili do upršaného dňa, dopoludnia sme s deťmi maľovali hrnčeky, ktoré si potom mohli odniesť domov na pamiatku. Po desiatovej prestávke sme si zase zahrali štipcovú a psychiatriu.

DSC00819

Po dobrom obede nasledovala siesta, ktorú niektorí využili oddychom, iní hraním biliardu, či stolného tenisu v klubovni. No našli sa aj takí, ktorí sa pridali ku skupinke detí, ktoré tam zavítali spolu s pedagogickým dozorom na návštevu a absolvovali odbornejšiu prehliadku včelárskeho skanzenu.

Po odpočinku sme si zahrali rôzne zaujímavé hry, medzi ktorými nechýbali ani ovocníčkovia. A keďže do večere nám ešte ostal čas, zahrali sme si futbalový zápas.

DSC00963

Po večeri nasledoval síce voľný program, no nakoniec sme sa aj tak všetci stretli v klubovej miestnosti pri sledovaní rozprávky. Po jej skončení nasledovalo tradičné vyhodnotenie dňa a potom pár minút pred polnocou nočná hra bez ktorej by nebol tábor táborom. Naši spolutáborníci – Báška, Zuzka, Maťo, Miška a Maťa sa stali obeťou starej včely ukrývajúcej sa niekde v areáli. Aspoň tak sa to písalo v záhadnom liste, ktorý sme našli pri vchode do hlavnej budovy. A tak sme sa ich na čele s Nikol vybrali tmavou nocou hľadať. A neodradil nás v tom ani majiteľ Lúčneho dvora, ktorý na štekot psov vyšiel v trenkách s baterkou a nejakou zbraňou v ruke, aby nás varoval že po jeho okolí sa neradno v takejto hodine potulovať, lebo jeho psy môžu preskočiť plot. A hoci sa niektorí z nás v nočnej tme naľakali, nakoniec sa nám stratené osoby podarilo nájsť.

Štvrtok sme spali trošku dlhšie ako obvykle. Vonku celý deň pršalo a tak sme si voľné chvíle krátili písaním anjelskej pošty, kreslením, pozeraním rozprávok a filmov, či hraním hier v klubovej miestnosti.

Nuž a po večeri prišlo vyvrcholenie celého tábora – karneval. No karneval by nebol karnevalom, keby sme si najprv nevyrobili masky. Promenáda v maskách, diskotéka a dobrá nálada tvorili základ poslednej noci tábora. Tú sme využili aj na robenie pamätných fotiek.

DSC01059

Prišiel piatok, čas odchodu. Po raňajkách sme si pobalili veci a potom nasledovalo celkové vyhodnotenie tábora. Po ňom sme sa išli poďakovať tete kuchárke za dobru stravu. Nuž a čo iné by sme jej mohli dať ak nie diplom zlatej varešky za najlepšie jedlo tábora a peknú pesničku ktorú sa môžete naučiť spolu s nami. Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme Vám. Jedlo bolo, jedlo bolo, jedlo bolo fajn. Bez jedla a pitia, nebolo by žitia, ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme Vám! Po týchto slovách si ešte niektorí z nás kúpili domov med a správca zariadenia nás odviezol na vlakovú stanicu, odkiaľ nám 12:29 išiel osobný vlak do Bratislavy. Cesta nám ubehla voda. Po príchode na Hlavnú stanicu sa odrazu všetci rozpŕchli domov a bolo po tábore.

No hoci sa tábor skončil, spomienky ostávajú. Ja osobne nezabudnem na nočnú hru, či na chutnú medovinu, ktorou vedúcich tábora ponúkol správca zariadenia. Skrátka každý z nás si domov odnáša tie svoje zážitky. A to nie len my, ale aj správca zariadenia pre ktorého bol tento tábor novou skúsenosťou. Úsmev ako dar bol totiž prvou organizáciou, ktorá mala v tomto zariadení letný tábor. 

Pred záverom  tohto článku pridám ešte zopár postrehov z anjelskej pošty. keďže včase písania tejto reportáže som iné postrehy nemal, mohol som spomenúť iba tie moje.

Nikol: Jarko si super, máme ťa radi.
Karol, Maťo, Jojo: Jarko, si dobrý úsmevák.
Malá Dominika: Jarko Páči sa mi, že si na tomto tábore taký aktívny. Vážim si, že si pri nás vydržal celý tábor. veľmi pekne ti ďakujem!
Danka: Jarko, ďakujem za super organizáciu tábora.
Zuzka: Jarko ďakujem ti. :-) Si najlepší úsmevák a fotograf.

Na záver tohto článku treba poďakovať všetkým, ktorí stáli za realizáciou tohtoročného tábora. Správcovi zariadenia Rudolfovi Moravčíkovi za možnosť realizácie tábora na Včelárskej paseke, ako aj za všetko čo pre nás a naše deti počas týždňa spravil, Karolovi Balogovi za umožnenie bezplatného vstupu do areálu Seneckých jazier, Úsmevu ako dar za schválenie nášho táborového projektu, Adrike Sisíkovej a Zuzke Slezákovej za množstvo vecí, ktoré nám dali pre naše deti do tábora, Zuzke Marčákovej za spoluorganizovanie tábora, ako aj Martine Kravárovej, Báške, Danke Sýkorovej a Dominike Kuboičovej bez ktorých by sme náš tábor nemohli realizovať. Osobitné poďakovanie patrí aj predsedovi Úsmevu Jogovi Mikloškovi, že nám umožnil zobrať na tábor o 2 deti naviac. Pôvodne malo ísť totiž na tábor iba 12 detí.

Dovidenia na tábore 2012 priatelia. :-)

Tento tábor sme mohli zrealizovať aj vďaka všetkým dobrým ľuďom, ktorí podporujú naše aktivity. Chcete medzi nimi patriť aj vy? Stačí ak nám pošlete SMS v tvare DMS USMEV na číslo 877. Venujete nám 1,- Euro vďaka ktorému môžeme napĺňať naše motto “…aby každé deťa malo rodinu.!. ĎAKUJEME!

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a účastníci tábora