Jaroslav Filo: Moje dobrovoľnícke začiatky na Úsmeve

K dobrovoľníckym aktivitám som sa po prvý krát dostal v 2. ročníku Obchodnej akadémie kedy som 13sa s väčšinou z mojich spolužiakov zapojil do zbierky pre deti z Kamboďže choré na AIDS. O rok neskôr sa naša študentská spoločnosť zapojila do verejnej celoslovenskej finančnej zbierky pre deti z detských domovov organizovanej spoločnosťou Úsmev ako dar.

Moje prvé úvahy o dobrovoľníctve však začali až v 1. ročníku dvojročného nadstavbového štúdia Sociálno-právna činnosť. Počas exkurzií v neziskových organizáciách, školách pre deti so zdravotným znevýhodnením, či domovoch sociálnych služieb sme sa totiž často stretávali s nedostatkom dobrovoľníkov – ľudí, ktorí by svoj voľný čas venovali tým, ktorí to potrebujú.

Začiatkom mája 2008 som sa rozhodol stať sa dobrovoľníkom. S množstva dobrovoľníckych organizácií, ktoré na Slovensku existujú som si nakoniec vybral spoločnosť Úsmev ako dar. Prvá akcia, na ktorej som sa ako budúci dobrovoľník zúčastnil bola verejná celoslovenská finančná zbierka 1 deň Úsmevu. Za účasť na zbierke však neďakujem len Úsmevu, ale aj našej triednej Martine Lackovičovej, ktorá mňa a môjho spolužiaka Tomáša ochotne uvoľnila zo 7. a 8. vyučovacej hodiny. Práve vďaka tomuto ústretovému kroku sme sa totiž mohli zapojiť do celoslovenskej zbierky pre deti žijúce mimo vlastnej rodiny. Pri ďakovaní však netreba zapomenúť ani na vedenie našej školy, ktoré mi na druhý deň umožnilo vyzbierať nejaké peniažky aj priamo na našej škole.

Keď som ako dobrovoľník prišiel po prvý krát do Úsmevu, nevedel som čo ma čaká. Zistil som však, že tam pracujú milí a obetaví ľudia. Vďaka dnes už bývalej koordinátorke dobrovoľníkov Kristíne Kočnárovej som sa rýchlo zoznámil s dobrovoľníctvom v tejto organizácií. Kika je pre mňa človek na ktorého nikdy nezabudnem. Dala mi nie len množstvo cenných rád, ale snažila sa mi pomôcť keď sa pri mojej dobrovoľníckej práci vyskytol nejaký problém. Dokázala motivovať dobrovoľníkov, ktorí ochotne prišli a pomohli tam, kde bolo treba.

Moja dobrovoľnícka práca s deťmi začala o 3 mesiace neskôr, keď som sa v júli 2008 ako inštruktor po prvý krát zapojil do denného tábora pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín z ubytovne Fortuna. Bol to začiatok nášho pôsobenia na Fortune. Po zrealizovaní tohto tábora sme sa totiž jednoznačne zhodli na tom, že tieto deti potrebujú našu pomoc a preto budeme v podobných aktivitách pokračovať. Vďaka môjmu zanieteniu a spoločnému úsiliu Kristíny Kočnárovej a Martiny Kravárovej sa vytvoril nový dobrovoľnícky tím, ktorý sa s menšími obmenami venuje týmto deťom dodnes.

Som rád, že som sa mohol dobrovoľníctvu venovať aj počas školského roka. Moja triedna ma totiž v týchto aktivitách podporovala o čom svedčí aj fakt, že ma ochotne uvoľnila zo školy, aby som sa mohol zúčastniť jarnej časti 1. ročníka 3-ročného vzdelávacieho cyklu pre dobrovoľníkov – Anjelská akadémia. Podmienkou však bolo nezabúdať na školu a školské povinnosti. Naša učiteľka Katka Bunezelová mi dokonca umožnila písať záverečnú prácu o dobrovoľníctve.

A prečo sa dobrovoľníckej práci ešte stále venujem? Pretože vďaka Úsmevu som spoznal množstvo ľudí, ktorí ochotne pomôžu tím, ktorí to potrebujú. Zúčastnil som sa rôznych vzdelávacích programov, vďaka ktorým som sa dostal do problematiky detí s ktorými úsmev pracuje. A nie len to. Stretol som sa so zaujímavými osudmi detí, ktorým sa v rámci anjelského programu venujem. Úprimný úsmev na tvári dieťa je pre mňa tou najlepšou odmenou. A pocit, že môžem niekoho spraviť šťastným ma neustále posúva vpred.

Som rád, že môžem byť dobrovoľníkom Úsmevu ako dar a že aj prostredníctvom tejto stránky môžem hrdo prezentovať naše dobrovoľnícke aktivity. Práca s deťmi je totiž beh na dlhé trate. No len ten, kto sa nevzdá môže týmto deťom aj skutočne pomôcť. A preto by som chcel vzdať hold všetkým dobrovoľníkom a zamestnancom úsmevu, ktorí týmto deťom venujú svoj voľný čas. Moje poďakovanie patrí aj tím, ktorí moje dobrovoľnícke aktivity podporujú a vďaka ktorým môžeme napĺňať motto …aby každé dieťa malo rodinu.

V roku 2010 sa mi podarilo dostať na vysokú školu, Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského – odbor Sociálna práca. Snažím sa byť usilovným študentom, aby som získal nové zručnosti a poznatky, ktoré by som mohol využiť nie len pri mojom budúcom povolaní, ale aj pri mojich dobrovoľníckych aktivitách v Spoločnosti Úsmev ako dar.