Najväčšie stretnutie dobrovoľníkov v Krpáčove

DSC01565KRPÁĆOVO – Druhý septembrový víkend zorganizovala Spoločnosť priateľov detí z detských domovov pre všetkých anjelov a dobrovoľníkov celoslovenskú časť anjelskej akadémie, ktorej cieľom nebolo len vzdelávanie dobrovoľníkov, ale aj zážitková pedagogika a stretnutie dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí si tak mohli vymeniť svoje skúsenosti pri práci s deťmi. O tom, že lektori si aj tento rok dali záležať na príprave podujatia hovorí nasledujúci článok.

Trojdňové školenie sa v piatok začalo zaujímavou prednáškou Albína Škovieru o motivácií detí v Detských domovoch po ktorej sa slova ujal predseda spoločnosti Jogo Mikloško, ktorý privítal všetkých účastníkov a kvôli televíznej diskusií o rodinných súdoch na ktorej sa mal zúčastniť spravil zrýchlenú prednášku o syndróme CAN.

Po večeri si pre nás lektori pripravili zaujímavý energizer. Každému z nás nalepili na chrbát číslo s tým, že sme sa bez slov mali zoradiť podľa poradia našich čísel a neskôr aj podľa veku a výšky. Po návrate do prednáškovej miestnosti náš program pokračoval prezentáciou pobočiek z pohľadu anjelského programu na ktorej sme po prvý krát odprezentovali aj náš nízkoprah. Prvý deň sme zakončili spoločnou opekačkou pri ktorej panovala dobrá nálada.

Na druhý deň sme ako inak začínali raňajkami, ktoré boli oproti minulým rokom špecifické tým, že sme nesedeli tam kde sme chceli. S výnimkou piatkovej večere a nedeľného obeda sme si totiž vždy pred vstupom do jedálne vyžrebovali lístok na ktorom bolo napísané nejaké slovo. Na každom stole bol papier názvom stola, napr. pobočky ÚaD, Zvieratá, Hlavné mestá a podobne. Znamená to, že ak si niekto vytiahol napríklad Bratislavu, Nitru, či Prievidzu sadol si k stolu Pobočky ÚaD. Ak si vytiahol napríklad psa, alebo mačku sadol si medzi zvieratá.

Po rannom energizeri nás Jogo Mikloško v prednáškovej miestnosti opätovne privítal na letnej časti akadémie, ocenil našu prácu s deťmi a vrátil sa ku prednáške o syndróme CAN. Po krátkej prestávke nasledovala spoločná beseda so vzácnymi hosťami Elenkou Vaňou – náhradnou mamou a psychologičkou z Trnavskej pobočky, Radkom Drábom z košickej pobočky a Pán Michalidesom, predsedom fóra riaditeľov detských domovov. Počas besedy sme sa dozvedeli, že pochopiť správanie detí nie je jednoduché. Veľa vecí, ktoré naše deti robia totiž súvisia s tým čo prežili. Elenke sa už niekoľkokrát pokazila chladnička. Príčinou boli jej náhradné deti. Pocit, plnej chladničky a možnosti slobodného výberu jedla z nej ich totiž fascinovala natoľko, že ju nechávali otvorenú. Elenka nám ďalej povedala že ak naše deti spravia niečo zlé nemá zmysel sa ich pýtať na to prečo to spravili, ale skôr ich viesť k tomu, aby to druhý raz nespravili. Tieto deti totiž väčšinou ani samy nevedia prečo tú ktorú vec spravili.

Po 20 minútovej prestávke absolvovali nulťáci a prvácii prednášku na tému Poruchy správania u detí, druháci prednášku o náhradnej rodine s Elenkou Vaňou a tretiakov si pod patronát zobral Radko Dráb, ktorý hovoril o SOS programe a o budovaní našich centier pomoci.

O druhej popoludní sme sa vybrali pred chatu, kde sme boli rozdelený do piatich skupín. Každá skupina dostala mapu neďalekého jazera a jeho okolia, kde bolo rozmiestnených 9 stanovíšť s úlohami, ktoré museli všetci splniť. Prvou úlohou v mojom družstve bolo poskladať číselný hlavolam tak, aby každý z nás stál na jednom z 11 čísel. Do rúk sme dostali kartičky s číslami a my sme sa mali zoradiť tak, aby každý z nás stál na tom čísle aké má na kartičke. Na ďalšom stanovišti nazvanom “Posledný pohár rumu” bolo našou úlohou 10 krát sa v predklone otočiť okolo zapichnutej palice, ktorej sa bolo treba držať. Následne sa bolo treba rozbehnúť, otočiť sa okolo palice pred nami a čo najrýchlejšie bežať naspäť.

Z ďalších úloh spomeniem napríklad hádzanie lietajúcim tanierom na cieľ, čítanie textu z papiera cez zrkadlo, vedenie skupiny cez prekážky, kde mali všetci okrem vodcu zaviazané oči, či “Puzzle” kde bolo našou úlohou dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa. Túto disciplínu absolvovali vždy 2 ľudia naraz. K dispozícií mali 3 štvorcové kartóny po ktorých sa mali presunúť do cieľa, následne ich zobrať a čo najrýchlejšie utekať naspäť. Medzi aktivitami však nechýbalo ani bicyklovanie na vodnom bicykli ktorého cieľom bolo dostať sa čo najrýchlejšia z jednej strany jazera na druhú pričom prvá dvojčlenná posádka musela uprostred jazera do vody vyhodiť kačice jednej farby a druhá musela pozbierať kačice druhej farby.

Po skončení súťaží nasledoval tradičný volejbalový turnaj pobočiek v ktorom tento rok vyhrala Prievidza a nechýbalo ani testovanie prvákov a druhákov zo získaných vedomostí.

Po večeri k nám zavítal vzácny hosť, kňaz Marián Kufa z malej obce Žákovce, ktorý nám spravil nie len zaujímavú prednášku o živote, ale odslúžil pre nás aj netradičnú svätú omšu na ktorej sa zúčastnili veriaci i neveriaci. Po nej nasledovala zážitková nočná hra na umelcov. Každý z nás si pri obede vytiahol lístok s textom umelci, prírodné vedy a medicína, literatúra a podobne. Rozdelili sme sa rozdelili do skupín a našou úlohou bolo vybrať si ľubovoľnú postavu podľa názvu skupiny, obliecť sa podľa tej postavy a vybrať si nejaký jej výrok. Nasledovala prezentácia osobností v rámci skupiny. Každá skupina mala potom za úlohu z dreva a špagátu vyrobiť plť a dohodnúť sa na spoločnom motte. Potom sme sa všetci presunuli k jazeru,kde každá skupina prezentovala svoj výrok, ako sa im spolu pracovalo a následne dala na plťku horiaci papier a plťku pustila na jazero. Pôvodne bolo v pláne dať na plťku zapálený kahanček no keďže sme boli v chránenej oblasti upustili sme od toho. Potom každý z nás dostal zapálenú sviečku a mlčky, alebo s nejakým posolstvom ju položil na zem tak, aby z toho vzniklo jedno nádherné srdiečko. Aj tento večer sme zakončili spoločnou opekačkou, počas ktorej sme si spievali a hrali sa rôzne zaujímavé hry.

Posledný deň sme si v rámci energizeru zahrali hru ovocníčkovia. Každý z lektorov predstavoval jedno z ovocí. Dobrovoľníci dostali do ruky zoznam s ovociami, ktoré museli nájsť pričom museli hľadať pekne po poradí. V rámci posledného prednáškového bloku sa nulťáci a prváci sa venovali asertivite a my ostatní smerovaniu úsmevu, v rámci ktorého Jogo ocenil prácu dlhoročných anjelov.

Záver trojdňového školenia už tradične patril slávnostnej časti akadémie. Najprv prebehlo vyhodnotenie najlepšej pobočky z hľadiska anjelského programu a oceňovanie najlepšieho dobrovoľníka za pobočku s príhovormi MAPov. Potom prišlo na rad slávnostné odovzdávanie certifikátov všetkým prvákom a druhákom po ktorom sme si všetci zaspievali úsmevácku hymnu. malou spomienkou na Krpáčovo je Kačica s textom Krpáčovo 2011, ktorú každý z nás dostal na pamiatku.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Pavol Hrabovský